Slovensko na nohy

Zhruba mesiac pred ľudovým hlasovaním, ktoré si vybojovala ešte v predvolebnom boji vládna strana Sloboda a Solidarita sociológovia posúdili, že bude neúspešné. Na to, aby bolo referendum platné je totiž treba nadpolovičnú väčšinu platných hlasov všetkých voličov. Je to klasický príklad toho, ako vďaka populizmu niektorých politikov prichádzame o tisícky eur. Najskôr sa zviditeľniť lacnými rečami a nezmyselnými vyhláseniami a potom sa na to celé vykašľať. Na čo by informovali bližšie občanov o pripravovanom referende? V podstate ani nie je o čom informovať nakoľko väčšina otázok položených v referende sú bezduché bláboly. Hlavné však je, že sedíme v parlamente na teplých miestečkách a hráme sa na kráľov.

O novej morálke sme tiež počuli práve od kandidátov už spomínanej parlamentnej strany. Najskôr neskorumpovatelní občiansky kandidát veľmi primitívnym spôsobom verejne vyhlási, koľko zhruba by tak stál jeho hlas v parlamente. Pár týždňov na to predseda parlamentu, ktorý má okrem iného spĺňať aj určité reprezentatívne postavenie zavedie do etikety nový štýl ako som sa dopočula včera v električke pri rozhovore mladého páru tzv. na hulíka :-). Je síce zdravé mať zmysel pre humor, ale netreba to preháňať.

Vo vládnom programe, ktorý okrem iného považujem za bezduchý vo vzťahu k tretiemu sektoru ako som už písala v predošlom blogu sú slová ako podpora rozvoja športu, otvoreného dialógu s mládežou a pod. By ma len zaujímalo, či sú si istí, že je pre mládež najlepšie sedieť celý deň za internetom a komunikovať jedine prostredníctvom nejakej sociálnej siete. Ako sa chcete otvorene rozprávať, páni poslanci s mladými ľuďmi, keď vám nevidia do tváre? Poďme teda všetci celé dni sedieť za internetom a písať si správy.