Priestor pre tretí sektor alebo ako pre koho?

23. júla 2010, mumushka, Nezaradené

Nová premiérka Iveta Radičová deklarovala rozšírenie spolupráce s tretím sektorom. Na stretnutí, ktoré nová premiérka absolvovala včera ste mohli stretnúť osoby ako známy propravicový politológ Grigorij Mesežnikov.

O čom konkrétnom sa na tomto stretnutí hovorilo a kto boli tí konkrétni zástupcovia mimovládhych organizácií sa však nikde nedočítate. Natísaka sa mi preto poci, že ide len o ďalšie populistické gesto novej premiérky. V tlačových správach sú uedené len dve organizácie, s ktorými však Radičová už dlhšie spolupracuje a spolupracovala obzvlášť v období predvolebných kampaní. Otázka však znie, či je dôležitejšie pre rozvoj a prospech slovenskej spoločnosti podporovať organizácie na riešenie politických konfliktov a odhalovanie rôznych, častokrát nafúknutých káuz alebo venovať svoju pozornosť organizáciam, ktoré svojou činnosťou zabezpečujú a prinášajú konkrétne výsledky v prospech občanov, detí a mládeže. V žiadom prípade nechcem spochybňovať dôležitosť a opodstatnenosť organizácií typu Inštitút pre verejné otázky a organizácie jemu podobných. Právom však nadobúdam pocit, že tieto organizácie neriešia také dôležité otázky pre rozvoj spoločnosti ako sú napríklad rozvoj športu na školách, rozvoj mládežníckej politiky a participácie, podpora zdravého vývoja detí a mládeže, podpora občianskej demokracie atď. Všetky tieto body, sú už skoro pravidelne prioritami každého predsedajúceho štátu EÚ, ktoré deklarujú vo svojich programoch a odporúčajú krajinám kroky, ktoré bezprostredne povedú k rozvoju demokratickej spoločnosti, ktorá bude svoju pozornosť upriamovať na zdravý vývoj mládeže nie len po stránke občianskej a intelektuálnej, ale aj po stránke zdravotnej a šporotovej.

V minulom volebnom období sa podarilo vytvoriť mnoho organizácií podporujúcich aktívnu participáciu mládeže na živote miest a obcí. Sú to organizácie, ktoré prezentujú názory mladých ľudí či už na pôde mestských zstupiteľstiev alebo VÚC. Sú však stále málo vnínané a akceptované a potrebovali by oveľa vyššiu podpru ako je tomu dnes.

Ľudia z novej vlády si však veľmi dobre uvedomujú ,,nebezpečnosť“ práve takýchto organizácií.

Študentské mestské a krajské parlamenty sú plné mladých ľudí s čistou hlavou a zachovávajú si svoj apolitický charakter a prístup práve vďaka tomu, že si veľmi dobre uvedomujú súvislosti podpory resp. nepodpory zo strany primátorov a vedení miest. A to práve preto lebo takáto organizácia vôbec nemusí s vedením súhlasiť, ale podplatiť sa nedá. Treba však dodať, česť všetkým výnimkám z radov primátorov.

Výhoda mladého človeka je to, že jeho myseľ je čistá a nepoškvrnená politickou minulosťou, nemajú ambíciu získavať finančné prostriedky pre seba ako jednotlivca, ale preto, aby členovia týchto parlamentov získavali informácie a vzdelanie tak, aby ich práca a aktivita prinášala prospech nie len určitej skupine ľudí, ktorá ma konkrétne spoločné politické názory a konkrétne záujmy, ale všetkým mladých ľuďom, ktorí žijú, študujú a bývajú na danom území.

A práve takáto organizácia nie vždy hrá do kariet vedeniu mesta a jeho záujmov. Politika je totiža taká trošku zložitejšia ekonomika narozdiel od politiky mládežníckej, ktorá je priamym nástrojom na zlepšenie života občanov v obci, meste, kraji alebo štáte bez ekonomickcýh a finančných záujmov alebo cieľov. A to je to, prečo zástupca mládežníckej politiky asi nenájde priestor na vyjadrenie myšlienok týchto nezainteresovaných a apolitických organizácií pred tvárou verejnosti a novej vlády.