Slovensko na nohy

Pred pár dňami nám naša nová mediálna hviezda prezradila, čo znamená pojem sloboda v názve strany SaS, chýba nám už teda len vysvetliť, čo znamená pojem solidarita a myslím, že poslanie, ciele a obsah tejto ,,strany” budú už konečne odhalené. Len premýšľam, či na takéto odhalenie nebude treba usporiadať špeciálny event.

Nuž teda poďme k veci. Slovo sloboda ako sa v posledných dňoch ukázalo znamená naozaj slobodné obsadzovanie postov nominantmi politických strán vládnej koalície, v prípade Košických teplárni nominantmi SaS. Slobodné odchádzanie z funkcií, slobodné rozdávanie peňazí, odmien, útrat… . Solidarita však musí byť. Sme solidárni s tými, ktorí prišli, sadli, zobrali vysoké odmeny a odišli. Solidárni sme hlavne samy k sebe a nie k ľuďom. Len tak mimochodom… nie je niekde niečo podobné voľné? Pár tisíc eur za tri či štyri mesiace by sa vcelku hodilo. Ale späť k pojmom. Sme síce solidárni s úbohými študentmi, ktorí požívajú omamné látky a nepredávajú ich. Sme solidárni so všetkými antificovcami, antimečiarovcami a všetkymi anti, ktorí sa nám momentálne hodia. Solidaritu sme prejavili aj pri nástupe do vlády s tretím sektorom a študentmi. Či?

Milá SaS. Sme veľmi vďačný za tento druh solidarity. Tešíme sa, že smerujete k plneniu svojho volebného programu aspoň v troch bodoch… . Naďalej pociťujeme solidaritu zo strany poslancov tak prudko novokultúrnopolitického zoskupenia hlavne v oblasti zdravotného poistenia, rovnako aj naše mládežnícke organizácie naozaj vďaka výdatnej podpore tejto vlády napredujú. Tak aktívne stretávanie s predstaviteľmi vlády v rámci mládežníckej politiky sa zdalo naozaj iba snom…dnes to už nie je ani sen.

Tak teda ešte raz hlboká vďaka a LEN TAK ĎALEJ!!!

Zhruba mesiac pred ľudovým hlasovaním, ktoré si vybojovala ešte v predvolebnom boji vládna strana Sloboda a Solidarita sociológovia posúdili, že bude neúspešné. Na to, aby bolo referendum platné je totiž treba nadpolovičnú väčšinu platných hlasov všetkých voličov. Je to klasický príklad toho, ako vďaka populizmu niektorých politikov prichádzame o tisícky eur. Najskôr sa zviditeľniť lacnými rečami a nezmyselnými vyhláseniami a potom sa na to celé vykašľať. Na čo by informovali bližšie občanov o pripravovanom referende? V podstate ani nie je o čom informovať nakoľko väčšina otázok položených v referende sú bezduché bláboly. Hlavné však je, že sedíme v parlamente na teplých miestečkách a hráme sa na kráľov.

O novej morálke sme tiež počuli práve od kandidátov už spomínanej parlamentnej strany. Najskôr neskorumpovatelní občiansky kandidát veľmi primitívnym spôsobom verejne vyhlási, koľko zhruba by tak stál jeho hlas v parlamente. Pár týždňov na to predseda parlamentu, ktorý má okrem iného spĺňať aj určité reprezentatívne postavenie zavedie do etikety nový štýl ako som sa dopočula včera v električke pri rozhovore mladého páru tzv. na hulíka . Je síce zdravé mať zmysel pre humor, ale netreba to preháňať.

Vo vládnom programe, ktorý okrem iného považujem za bezduchý vo vzťahu k tretiemu sektoru ako som už písala v predošlom blogu sú slová ako podpora rozvoja športu, otvoreného dialógu s mládežou a pod. By ma len zaujímalo, či sú si istí, že je pre mládež najlepšie sedieť celý deň za internetom a komunikovať jedine prostredníctvom nejakej sociálnej siete. Ako sa chcete otvorene rozprávať, páni poslanci s mladými ľuďmi, keď vám nevidia do tváre? Poďme teda všetci celé dni sedieť za internetom a písať si správy.

Je naozaj časovo veľmi náročné sledovať momentálnu situáciu na našej politickej scéne. Hodinu človek nesleduje správy, nečíta internetové noviny a hneď je všetko inak ako to bolo.

Čo prinesie nestabilita?

To je snáď najťažšia otázka, ktorú si môžeme položiť. Sulík už dnes ľutuje, že vzal na kandidátnu listinu Matoviča a ďalších troch poslancov, ktorí sa do parlamentu prekrúžkovali ako členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Už to tak vyzerá, že sľuby a dohody predsedu parlamentu netrvajú veľmi dlho a stáva sa takmer pravidlom, že to čo pán Sulík sľúbi vám reálne nikto dať alebo splniť nemôže. Koniec koncov stojan na balóny, ktorý si z neho spravila premiérka Iveta Radičová mohol tušiť, že s nestranníckymi kandidátmi budú problémy. Čo už je to za poslanecký klub, v ktorom si poslanci navzájom nedôverujú?

Matovič, hráč alebo vydierač?

Prvá kauza, ktorá bola medializovaná a priniesla popularitu Igorovi Matovičovi, z ktorej ma podľa Sulíka veľkú radosť bola, keď Matovič nahlásil, že mu kamarát ponúkol peniaze za to, aby zabezpečil pád novej vládnej koalície. Nakoniec to Matovič prekrútil na to, že to bol len zlý vtip. Ale ja by som skôr povedala, že Igor Matovič takýmto líščím spôsobom verejne povedal, aká je vyvolávacia cena za jeho poslanecký hlas. Otázka teraz znie, ktorá koaličná strana sa dá vyprovokovať ako prvá a tieto peniaze si zoženie. A možno to bude práve Róbert Fico, ktorý takejto ponuke neodolá a jeho túžba po moci bude len pár miliónov eur vzdialená od skutočnosti.

V prípade, že Igor Matovič sa nejakým spôsobom dohodne s koaličnými partnermi nastáva obraz číslo dva. Opäť raz sme svedkami toho, ako si z nás niektorí politici spravili doslova dobrý deň. Snaha o neprivatizovanie štátnych strategických podnikov ich prevedením na mestá a samosprávy je dnes minulosťou a nastáva scenár, ktorého som sa tak veľmi obávala a ktorý mestá prekvapil naozaj nemilo. Predsa len dať teplárne do správy mestám je oveľa výhodnejšie riešenie na šetrenie, ako ich zprivatizovať a potom platiť obrovské peniaze súkromným podnikom. Ale tak každý si potrebuje niečo uliať. Ako si koalícia rozdelí zisk z privatizovaných podnikov povedať neviem, ale jasné je, že nie každý dostane rovnako a práve to je možno prvý krôčik, ktorý môže viesť k rozpadu novej vládnej koalície.

Uvidíme, čo nám prinesú správy o hodinku či dve a ako sa zmenia rétoriky predsedov koaličných strán a Igora Matoviča.

Keď sa človek chcce dostať na nejakú pozíciu, mal by zvážiť všetky pre a proti. Na jednej strane lákavá pozícia, ktorá umožňuje mať obrovský dosah na ovplyvňovanie vývoja budúcnosti nášho malého a krásneho štátu. Na druhej strane, by si mal človek uvedomiť, že keď takúto pozíciu obsadí, stáva sa z neho verjná osoba, reprezentant Slovenskej republiky. Je reprezentant nie len keď vycestuje do zahraničia na pracovnú cestu, ale aj doma. A je jedno či ide na nákup do hypermarketu alebo na zasadnutie parlamentu.

Etiketa. Ani ja to slovo nemam rada a viem, aké to je, keď sa človek musí obmedzovať v pohybe, dýchaní a hlavne v správaní. Niekedy je to naozaj veľmi ťažké. Napriek tomu je etiketa a jej dodržiavanie je v zahraničí veľmi prudko sledované a vnímané. Nie je to len o tom, čo má človek oblečené, ale aj o tom ako sa správa. Sú určité zásady, ktoré predstavujú a slúžia práve na to, aby mohol predstaviteľ parlamentu prejavil úctu diplomatom, reprezentatom iných štátov.

Pán Sulík už nie je podnikateľ. Ak si nevšimol fakt, že je predesedom zákonodarného orgánu, tak by sa mal touto novinkou v jeho živote začať veľmi vážne zaoberať. Na neformálny obed na ktorom si pán odnikateľ dohaduje kšefty nech ide oblečený ako chce, ale dnes, keď už nie je podnikateľ, ale je verejná osoba mal by sa k tomu adekvátne správať.

Pozor! Tu nejde len o vnútroštátne záležitosti, ide o to, že svojim vystupovaním a tým v akej je pozícií je sledovaný aj z pozícií nie len okolitých štátov, ale celej EÚ. Správa o neadkvátnom vystupovaní opredesu parlamentu obletela celú európu. V diplomatických kruhoch je vec vystupovania a obliekania veľmi ostro sledovaná. Obrana typu, že ja tých ľudí poznám a sú to moji kamaráti v topmto prípade neplatí. .

Ak chce Sulík neformálne stretnutia s diplomatmi, kamarátmi nech ich pozve na cahtu do lesa a tam nech ssi riešia svoje neformálne a priateľské veci. Ale ak ide o stretnutie, na ktorom sa riešia štátne záležitosti, takét stretnuie nikdy nesmie byť neformálneho rázu tak, ako to tvrdí pán Sulík.

Nová premiérka sa vyjadrila, že vzťahy s Českou republikou budú a sú nadštandartné, práve pre to, že aj v ČR nastúpila pravicová vláda tak sa teda pýtam? Ako je možné, že na stránkach českých médií chodia reklamy dehonestujúce SR? Ako je možné, že témou číslo jedna je to, ako sa predseda parlamentu SR  znemožnil na stretnutí s diplomatmi?

Ak si Slovenská republika chce minimálne udržať to postavenie, ktoré má a má byť minimálne vnímaná a akceptovaná tak ako je,takéto ,,neformálne stretnutia” sa budú musieť stať minulosťou. Nši zástupcvovia v parlamente nesmúrobiť hanbu tým, ako sa správajú.

Otázka je, kto má sprviť poriadok v politickej a diplomatickej kultúre ak nie predseda parlamentu. najsmutnejšie na tom je to, že práve pán Sulík má byť ten, ktorý dohliada a vyvodzuje dôsledky za takét aktivity. Som len zvedavá, koľko sebareflexie je predseda parlamentu schopný sám v sebe nájsť. Obávam sa, že podľa jeho vyjadrení na facebooku tam toho veľa nenájde.

Nová premiérka Iveta Radičová deklarovala rozšírenie spolupráce s tretím sektorom. Na stretnutí, ktoré nová premiérka absolvovala včera ste mohli stretnúť osoby ako známy propravicový politológ Grigorij Mesežnikov.

O čom konkrétnom sa na tomto stretnutí hovorilo a kto boli tí konkrétni zástupcovia mimovládhych organizácií sa však nikde nedočítate. Natísaka sa mi preto poci, že ide len o ďalšie populistické gesto novej premiérky. V tlačových správach sú uedené len dve organizácie, s ktorými však Radičová už dlhšie spolupracuje a spolupracovala obzvlášť v období predvolebných kampaní. Otázka však znie, či je dôležitejšie pre rozvoj a prospech slovenskej spoločnosti podporovať organizácie na riešenie politických konfliktov a odhalovanie rôznych, častokrát nafúknutých káuz alebo venovať svoju pozornosť organizáciam, ktoré svojou činnosťou zabezpečujú a prinášajú konkrétne výsledky v prospech občanov, detí a mládeže. V žiadom prípade nechcem spochybňovať dôležitosť a opodstatnenosť organizácií typu Inštitút pre verejné otázky a organizácie jemu podobných. Právom však nadobúdam pocit, že tieto organizácie neriešia také dôležité otázky pre rozvoj spoločnosti ako sú napríklad rozvoj športu na školách, rozvoj mládežníckej politiky a participácie, podpora zdravého vývoja detí a mládeže, podpora občianskej demokracie atď. Všetky tieto body, sú už skoro pravidelne prioritami každého predsedajúceho štátu EÚ, ktoré deklarujú vo svojich programoch a odporúčajú krajinám kroky, ktoré bezprostredne povedú k rozvoju demokratickej spoločnosti, ktorá bude svoju pozornosť upriamovať na zdravý vývoj mládeže nie len po stránke občianskej a intelektuálnej, ale aj po stránke zdravotnej a šporotovej.

V minulom volebnom období sa podarilo vytvoriť mnoho organizácií podporujúcich aktívnu participáciu mládeže na živote miest a obcí. Sú to organizácie, ktoré prezentujú názory mladých ľudí či už na pôde mestských zstupiteľstiev alebo VÚC. Sú však stále málo vnínané a akceptované a potrebovali by oveľa vyššiu podpru ako je tomu dnes.

Ľudia z novej vlády si však veľmi dobre uvedomujú ,,nebezpečnosť” práve takýchto organizácií.

Študentské mestské a krajské parlamenty sú plné mladých ľudí s čistou hlavou a zachovávajú si svoj apolitický charakter a prístup práve vďaka tomu, že si veľmi dobre uvedomujú súvislosti podpory resp. nepodpory zo strany primátorov a vedení miest. A to práve preto lebo takáto organizácia vôbec nemusí s vedením súhlasiť, ale podplatiť sa nedá. Treba však dodať, česť všetkým výnimkám z radov primátorov.

Výhoda mladého človeka je to, že jeho myseľ je čistá a nepoškvrnená politickou minulosťou, nemajú ambíciu získavať finančné prostriedky pre seba ako jednotlivca, ale preto, aby členovia týchto parlamentov získavali informácie a vzdelanie tak, aby ich práca a aktivita prinášala prospech nie len určitej skupine ľudí, ktorá ma konkrétne spoločné politické názory a konkrétne záujmy, ale všetkým mladých ľuďom, ktorí žijú, študujú a bývajú na danom území.

A práve takáto organizácia nie vždy hrá do kariet vedeniu mesta a jeho záujmov. Politika je totiža taká trošku zložitejšia ekonomika narozdiel od politiky mládežníckej, ktorá je priamym nástrojom na zlepšenie života občanov v obci, meste, kraji alebo štáte bez ekonomickcýh a finančných záujmov alebo cieľov. A to je to, prečo zástupca mládežníckej politiky asi nenájde priestor na vyjadrenie myšlienok týchto nezainteresovaných a apolitických organizácií pred tvárou verejnosti a novej vlády.

Každý deň, keď čítam správy, vyhlásenia novej vlády a vidím kroky, ktoré avízuje premýšľam nad tým, aký sme my Slováci ľahko ovplyvniteľný.

Najviac ma na tom celom zaráža postoj mladých ľudí. Je totiž smutná realita, že strane SaS sa podaril doslova husársky kúsok.

Pred voľbami som mala tú česť často diskutovať s mladými ľuďmi o tom, koho budú voliť a prečo. Asi neuhádnete, ale 90% z budúcej slovenskej inteligencie mi povedali, že ich hlas bude patriť strane Richarda Sulíka, SaS. A naozaj sa stalo, že táto nová ,,politická strana” získala vo voľbách 307 287 hlasov voličov.

A čo sa stalo týždeň po voľbách? V diskusnej relácií pán Sulík priznal, že dve témy vďaka ktorým je dnes v parlamente  nepresadí a dokonca ani nebudú zaradené do vládneho programu. Tak to sa vzdal veľmi rýchlo nemyslíte? Povedala by som, že nikomu sa ešte nepodarilo tak oklamať mládež, ako práve strane SaS. Ja by som povedala že vedenie SaS vedelo, že tieto dva z jeho super 120 nápadov nemôžu v tomto  volebnom období presadiť. Nakoniec o tom, že diskusia na túto tému v parlamente  je už dnes minulosťou. A aby celá situácia bola trošku pikantnejšia pán Sulík sa usmieva do objektívov fotografov a otvorene prezentuje svoju spokojnosť. Asi zabudol na spokojnosť voličov. Ale tak nám treba!!!

Čo sa dnes v skutočnosti deje a čo sa nikde nedočítame?

Nová vláda asi zabudla, že jej moc nie je nekonečná, ale má svoje hranice. Koniec koncov, tí, ktorí dnes rozhodujú o budúcom vývoji Slovenskej republiky, ktorej okrem iného ani nevedia prísť na meno, nemajú základné znalosti v oblasti legislatívy, vedenia štátu a čo je horšie, Ústava SR im nič moc nehovorí a dala by som ruku do ohňa za to, že mnohí z nich tento dokument ani v ruke nedržali – možno prvý krát keď skladali sľuby.

Prvé kroky, ktoré naša nová vláda robí ma naozaj zarážajú a sú absolútne neprofesionálne a nepomôžu nikomu okrem nich samých. Nezastávam názor,ˇže vláda Róberta Fica bola bez chýb. Ale to je dnes minulos. Nuž a aby som prešla k téme:

Nová vláda v prvom rade potrebuje spraviť ,,poriadok”. Preto prepúšťajú 20 000 zamestnancov štátnej správy. Riaditelia úradov, odborníci, ľudia, ktorí rozumejú svojej práci a robia ju dobre o ňu dnes prichádzajú a sú nahradzovaní nekvalifikovanými pracovníkmi, ktorí častokrát nastúpia na miesto, o ktorom v podstate nič nevedia. A to všeko len preto, že sú z inej politickej strany, ako zo strán vládnej koalície. Minulá vláda, aj keď niektoré veci viac ako prepásla bola spoň tak charakterná a rozumná, že nechala pracovať v štátnej správe aj ľudí, ktorí neboli rovnakého politického názoru, ale rozumeli sa svojej práci a to bolo pre ňu podstatné. Trošku mi to zaváňa diskrimináciou.

A čo bude s tými 20 000 nezamestanými. No treba uznať, že to vymysleli naozaj veľmi šikovne. Dajú im podpísať dohody a odstupné platy a tým pádom títo ľudia strácajú nárok na podporu v nezamestnanosti , čo znamená, že sú nezamestnaní, ale nie sú tak evidovaný. Tak vznikne približne  8% skrytých nezamestnaných. A aby to nebolo všetko naše úrady  inštitúcie budú viesť ľudia, ktorí nie sú vzdelaní v danom odbore, bez praxe a prípravy a hlavne bez pocitu zodpovednosti. Tak to sa máme na čo tešiť!

Mimochodm aj ja som ukončila gymnázium, ovládam dva cudzie jazyky a rada by som bola štátnou tajomníčkou. Mám aj lepšie referencie ako štátna tajomníčka ministerstva práce. Keď už teda tak hovoríme o protikorupčných opareniach a o rodikárstve a dosadzovaní si priateľov na dôležité posty očakávam, že moja žiadosť do zamestnania na túto pozíciu bude akceptovaná.